Ekonomická dôležitosť znakov ošípaných v systéme trojplemenného kríženia
Podľa FAO má bravčové mäso najvyšší podiel na globálnej spotrebe všetkého mäsa suchozemských živočíchov. S cieľom dosiahnuť maximálnu efektívnosť je v chove ošípaných aplikovaný proces hybridizácie (kríženia) s využitím špeciálne vyšľachtených materských a otcovských plemien či línií. Rentabilita produkcie bravčového mäsa je ovplyvnená produkčnými znakmi, ktoré bývajú v procese selekcie kombinované do lineárnych chovných cieľov. Aby vykonávaná selekcia bola úmerná ekonomickému významu každého znaku, je potrebné definovať tzv. ekonomické váhy (EV) znakov. Tieto EV sú špecifické pre znaky zahrnuté v chovnom cieli materských a otcovských plemien a preto je pri výpočte EV nutné zohľadniť postavenie daného plemena v systéme kríženia.
Na určenie EV znakov ošípaných boli v minulosti vyvinuté a aplikované rôzne bio-ekonomické modely. Každý z týchto modelov však bol špecifický pre podmienky v rámci jednej krajiny alebo pre komerčný chovný program určitej spoločnosti. Navyše počítačové programy týchto modelov neboli voľne prístupné. V ČR bola doteraz pri výpočte EV niektorých produkčných a reprodukčných znakov ošípaných využívaná jednoduchá zisková funkcia, prispôsobená pre komerčnú (finálnu) úroveň hybridizácie. Preto bol na VÚŽV Praha Uhříněves vyvinutý všeobecný a voľne dostupný program EWPIG, ktorý je dostatočne flexibilný na modelovanie rôznych systémov chovu ošípaných od čistokrvnej plemenitby až po štvorplemenné kríženie. V nasledujúcich riadkoch budú prezentované výsledky výpočtu aktuálnych EV pre komplex znakov ošípaných chovaných v ČR systéme trojplemenného kríženia a ich uplatnenie pre potreby šľachtenia v rámci národného šľachtiteľského programu CZEPIG.
Princípy výpočtu
Zdrojom informácií boli aktuálne produkčné a ekonomické dáta poskytnuté spolupracujúcimi chovateľmi ošípaných, Zväzom chovateľov ošípaných z.s. a dáta z kontroly úžitkovosti ošípaných. V bio-ekonomickom modeli EWPIG bol aplikovaný produkčný systém s trojplemenným krížením, kde prasničky - kríženky ČBU x ČL (Česká biela ušľachtilá a České landrace) boli pripárované kancami plemena BO (Biela otcovská) za účelom tvorby finálnych hybridov. Bol uplatnený systém s umelou insemináciou prasníc pri použití kancov na stimuláciu ovulácie prasníc. Ekonomická efektívnosť systému bola vyjadrená ako zisk na prasnicu a rok (rozdiel medzi celkovými tržbami a celkovými nákladmi na chov). Tržby pochádzali z predaja jatočných zvierat a vyradených prasníc, z vývozu plemenných prasničiek a z predaja kančekov na inseminačné stanice. Speňažovanie jatočných zvierat sa odvíjalo od ceny za kg jatočného tela za studena a záviselo na zaradení jatočných tiel do kategórií podľa hmotnosti a podľa podielu cenných mäsitých častí.
Hodnotené znaky
V rámci novo vyvinutého bio-ekonomického modelu programu EWPIG (Wolf a kol., 2016) je možné hodnotiť až 30 rôznych znakov (produkčné, reprodukčné, jatočné, funkčné a efektívnosť využitia krmiva). Niektoré znaky sú vyjadrené ako vzájomné alternatívy (napr. priemerný denný prírastok vo výkrme vs. vek a hmotnosť na konci výkrmu, produkčná dĺžka života vyjadrená v rokoch vs. počtom reprodukčných cyklov a pod.). Z hľadiska počtu simultánne hodnotených znakov a možnosti ich variabilnej kombinácie je pri celosvetovom porovnaní náš model najkomplexnejší. Užívateľ programu si tak môže vybrať vlastnú kombináciu znakov, ktoré sú pri hodnotení daného produkčného systému využívané. Pre nami hodnotenú populáciu to boli nasledujúce znaky: priemerný celoživotný prírastok; počet živo narodených prasiatok; prežiteľnosť prasiatok pri pôrode, do odstavu, počas predvýkrmu a po ukončení predvýkrmu; vek prasničiek pri prvom pripustení, prasnosť prasničiek a prasníc, produkčná dĺžka života prasníc, jatočná výťažnosť, podiel cenných mäsitých častí, konverzia krmiva v predvýkrme a vo výkrme. Ich zoznam je uvedený aj v tabuľke 2 a 3.
Štruktúra stáda
Základom výpočtu EV je modelovanie integrovaného produkčného systému, pri použití všetkých dostupných a predovšetkým aktuálnych parametrov produkcie a ekonomiky. Podiel prasníc (resp. štruktúra stáda) na jednotlivých reprodukčných cykloch pre materské a pre otcovské plemená je znázornený v grafe 1. Dĺžka produkčného života prasnice (od prvého oprasenia do vyradenia) jednotlivých plemien bola v priemere od 3,00 do 4,8 reprodukčného cyklu. Priemerná dĺžka medziobdobia sa pohybovala od 155 dní (ČBU) do 157 dní (BO), čo predstavuje v priemere 2,4 (ČBU) resp. 2,3 (BO) oprasení/rok.
Ekonomika systému
Základné ekonomické charakteristiky integrovaného produkčného systému sú uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka 1: Základné ekonomické charakteristiky integrovaného produkčného systému
Ziskovosť celého produkčného systému je vyjadrená ako suma tržieb a nákladov zo štyroch základných kategórií: plemenných zvierat z reprodukcie, predvýkrmu, výkrmu a odchovu mladých plemenných zvierat. Celkovo bol v každej časti integrovaného produkčného systému dosiahnutý kladný ekonomický výsledok, aj keď po prepočte na kg jatočnej hmotnosti bol zisk minimálny. Pri dlhodobo nízkej cene jatočných ošípaných (v dôsledku nadprodukcie v Európe) a bez adekvátnych vládnych podpôr je pre českých producentov bravčového mäsa ťažké udržať konkurencieschopnosť.
Ekonomická dôležitosť znakov - peňažná
EV znakov (uvedené v tabuľke 2) vyjadrujú, ako sa zmení ekonomický výsledok produkčného systému, keď sa šľachtením zvýši úroveň daného znaku o jednu jednotku. Sú preto vyjadrené v peňažných jednotkách na jednotku znaku, na prasnicu a rok. Podľa očakávania je dôležitosť reprodukčných znakov pri materských plemenách vyššia ako pri otcovských. Napríklad, ak by sa zvýšil počet živo narodených prasiatok pri plemene ČL o jedno prasiatko, zvýšil by sa ekonomický výsledok u čistokrvnej populácie (šľachtiteľské chovy) tohto plemena o 8576 Kč na prasnicu a rok (zároveň ide pri ČL o znak s najvyššou dôležitosťou). Pri plemene BO by bol ekonomický efekt až o 4/5 nižší. Naopak, pri otcovskom plemene majú oveľa vyšší význam znaky súvisiace s kvalitou mäsa (jatočná výťažnosť, podiel cenných mäsitých častí) a s konverziou krmiva (pozri tabuľku 2).
Tabuľka 2: Ekonomické váhy znakov na prasnicu a rok (Kč/jednotku znaku)
EV znakov môžu dosahovať aj záporné hodnoty (v našom prípade pri spotrebe krmiva a pri veku prasničiek pri prvom pripustení). Záporná EV je v tomto prípade podmienená definíciou EV, ktorá zohľadňuje efekt pri zvýšení hodnoty znaku o jednu jednotku (v tomto prípade 1 kg krmiva a 1 deň veku). To znamená, že zvyšovanie množstva krmiva potrebného na kg prírastku skutočne pôsobí na ekonomiku chovu negatívne a preto je EV tohto znaku záporná. Na druhej strane je možné túto hodnotu využiť aj opačne, pretože vyjadruje, koľko chovateľ stráca, keď je konverzia krmiva zvierat nízka. Podobná situácia platí pre vek prasničiek pri prvom pripustení. Jeho nadmerné zvyšovanie je pre chov nežiaduce a spôsobuje dodatočné náklady. Preto by šľachtenie oboch znakov malo smerovať k zníženiu ich priemernej hodnoty v populácii ošípaných, samozrejme pri rešpektovaní biologických a chovateľských limitov.
Ekonomická dôležitosť znakov - relatívna
Vyššie uvedené ekonomické dôležitosti znakov sú síce vyjadrené jednotne na prasnicu a rok, ich priame vzájomné porovnanie však nie je možné, a to z dôvodu rôznych jednotiek, v ktorých sú tieto znaky vyjadrené (g, kg, ks, dni, atď.). Na to, aby bolo možné vzájomne porovnať ekonomickú dôležitosť hodnotených znakov, boli EV štandardizované pomocou genetických smerodajných odchýlok týchto znakov a následne vyjadrené ako relatívna ekonomická váha (REV) daného znaku na celkovom ekonomickom význame všetkých hodnotených znakov (uvedené v tabuľke 3).
Tabuľka 3: Relatívne ekonomické váhy znakov (%)
Suma REV všetkých znakov pri každom plemene tvorí 100%. Pri materských plemenách boli ako najdôležitejšie znaky zistené: reprodukcia, kvalita mäsa a konverzia krmiva, ktoré spoločne dosiahli viac ako 66% z celkovej dôležitosti všetkých 14-tich hodnotených znakov. Pri plemene BO to boli hlavne znaky: konverzia krmiva, kvalita mäsa a intenzita rastu, ktoré dosiahli 86% z celkovej dôležitosti hodnotených znakov. Ako ekonomicky najdôležitejší znak všetkých troch plemien sa z pohľadu šľachtenia javí konverzia krmiva vo výkrme, nasledovaná počtom živo narodených prasiatok (materskej populácie) a jatočnou výťažnosťou (v otcovskej populácii).
Na doplnenie, novým výpočtom EV znakov špecifikovaných pre jednotlivé plemená ošípaných došlo oproti predchádzajúcim výpočtom nielen k aktualizácii týchto EV ale predovšetkým k ich spresneniu. Napr., predtým zistený vzájomný pomer EV pre počet živo narodených prasiatok a pre celoživotný prírastok 52: 1 bol aktuálne spresnený pre jednotlivé plemená na 103:1 pri ČBU, 42:1 pri ČL a 3:1 pri plemene BO. Uvedené je dôležité z hľadiska následnej aktualizácie selekčných indexov týchto populácií a to z hľadiska výberu znakov, ako aj ich vzájomného vzťahu.
Záver
Pomocou vyvinutého bio-ekonomického modelu programu EWPIG a aplikovaním reálnych dát z chovov boli vypočítané EV pre komplex produkčných, reprodukčných, funkčných znakov a znakov využitia krmiva v rámci integrovaného trojplemenného produkčného systému. Ako najdôležitejší znak bola pri všetkých plemenách zistená konverzia krmiva vo výkrme a pri materských plemenách, v rovnakom relatívnom podiele, aj počet živo narodených prasiatok. Vysoký ekonomický význam bol potvrdený aj u oplodnenosti prasníc, celoživotného prírastku a jatočnej výťažnosti, ktorých celková EV tvorí 66% a 86% z ekonomickej dôležitosti všetkých hodnotených znakov.
Príspevok bol podporený projektmi QJ1310109 a MZE-RO0718-V003. Týmto príspevkom chceme vyjadriť poďakovanie nášmu kolegovi a učiteľovi, zosnulému Dr. Jochenovi Wolfovi. Autori príspevku a programu ďalej ďakujú Ing. Janu Stibalovi zo Svazu chovatelů prasat, z.s. za všestrannú pomoc a všetkým chovateľom, ktorí poskytli údaje zo svojich chovov a tým pomohli, aby program vznikol. Článok bol v plnej verzii publikovaný v časopise Náš chov č. 6/2018.
