Ekonomické výsledky hospodárenia v roku 2016 - 1. časť
Analýza ekonomickej situácie v poľnohospodárstve je predmetom každoročne vypracovanej Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve SR - Zelenej správy. Zelená správa bola schválená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a v čase ešte publikovania článku ešte neprešla akceptáciou Vlády a Národnej rady. Poznatky z analýzy sú využité v tomto článku a v ďalších, ktoré budú postupne uverejňované.
Poľnohospodárstvo, podľa predbežných údajov, dosiahlo za rok 2016 kladný výsledok hospodárenia, t.j. zisk pred zdanením vo výške 50,4 mil. eur. Bol to tretí po sebe ziskový rok. V porovnaní s rokom 2015 sa výsledok hospodárenia zvýšil o 37,0 %, t.j. o 13,6 mil. eur a aj pri poklese podpôr ekonomická výkonnosť poľnohospodárstva vzrástla, ale ovplyvňoval ju, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, vývoj cien poľnohospodárskych komodít, čo sa premietlo do ekonomiky výrobkov a následne do ekonomiky poľnohospodárskych podnikov. Rok 2016 bol charakteristický nárastom hrubej poľnohospodárskej produkcie, najmä rastlinnej výroby, t.j. vyprodukovaných hmotnostných množstiev a poklesom cien. Zvýšila sa pridaná hodnota o 30,1 % a nákladová rentabilita o 0,6 p.b., čo ale nepostačovalo na elimináciu cenových vplyvov. Podpory prispeli ku kladnému výsledku hospodárenia, bez nich by bola väčšina podnikov stratová. Podiel celkových podpôr na výnosoch dosiahol 31,1 % a medziročne sa objem podpôr znížil o 20,2 %. Rok 2016 bol nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale aj v porovnaní s päťročným priemerom rokov 2011-2015, vo výsledku hospodárenia pozitívnejší. Aj pri dosahovaní zisku jeho úroveň nie je dostatočná a nevytvára predpoklady pre rozšírenú reprodukciu, ktorá by pomohla k ďalšiemu rozvoju odvetvia. Naďalej pretrvávali diferencie medzi úrovňou podpôr slovenského poľnohospodárstva a poľnohospodárstva krajín EÚ-15.
Tab. 1: Základné ekonomické ukazovatele za poľnohospodárstvo
Faktory vplyvu
Ekonomické výsledky poľnohospodárskych podnikov ovplyvnili viaceré faktory a to:
- stagnácia výnosov a pokles nákladov 0,6 %,
- stagnácia produkčnej výkonnosti odvetvia, t.j. hrubej poľnohospodárskej produkcie v bežných cenách, pri náraste rastlinnej produkcie (4,5 %) a výraznom poklese živočíšnej produkcie (6,7 %),
- zníženie cien poľnohospodárskych výrobkov (5,3 %) a to tak rastlinnej (7,0 %) ako aj živočíšnej výroby (4,5 %), najväčší pokles cien rastlinných výrobkov bol u potravinárskej pšenice (16,3 %), cukrovej repy (15,0 %) a zo živočíšnych výrobkov u konzumných slepačích vajec (11,1 %) a surového kravského mlieka (8,9 %),
- zmena nákladových faktorov pod vplyvom poklesu cien dodávok do poľnohospodárstva (4,7 %), najmä energií a mazív (14,7 %), hnojív a zlepšovadiel pôdy (10,2 %),
- pokles dotácií (20,2 %) v dôsledku disproporcie medzi kontrahovanými a vyplatenými finančnými prostriedkami, spôsobenej časovým nesúladom medzi vyhodnotením žiadosti a splnením podmienok na podanie žiadosti o platbu. Išlo o prísnejšie pravidlá pre preukazovanie oprávnenosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti jednotlivých vynaložených prostriedkov, čím došlo k vyplateniu významnej časti dotácii za rok 2016 v I. polroku 2017, s dopadom na výnosy a cash flow podnikov v roku 2016,
- priaznivé klimatické podmienky počas vegetácie s pozitívnym dosahom na intenzitu výroby, ale aj lokálny výskyt jarných mrazov v apríli, s dosahom na ovocné sady a vinice, porasty cukrovej repy a repky ozimnej a lokálne prívalové dažde v niektorých regiónoch Slovenska,
- nárast tržieb z predaja vlastných výrobkov (4,0 %) pri rýchlejšom zvýšení tržieb rastlinných výrobkov (5,6 %) ako tržieb živočíšnych výrobkov (1,9 %),
- prehlbujúci trend dominancie podielu rastlinnej (62,4 %) pred živočíšnou (37,6 %) produkciou,
- nárast hektárových úrod väčšiny komodít rastlinnej výroby (okrem raže, ovsa a muštového hrozna) s dosahom na zvýšenie ich naturálnej – hmotnostnej produkcie a to obilnín (27,4 %) a z nich najmä pšenice (16,9 %), kukurice na zrno (84,0 %), cukrovej repy (25,0 %), zemiakov (22,5 %), olejnín (38,2 %), zeleniny (24,6 %) okrem jačmeňa, raže a ovsa, muštového hrozna a ovocia,
- vyššia naturálna - hmotnostná produkcia takmer všetkých rozhodujúcich skupín jatočných zvierat a to jatočného hovädzieho dobytka (16,7 %), ošípaných (12,5 %), oviec (23,8 %) a kôz (28,4 %), jatočnej hydiny (10,0 %), taktiež vzrástla produkcia ovčieho mlieka (8,3 %) a slepačích vajec (3,0 %). Klesla produkcia kravského mlieka (2,5 %).
- interné rozhodnutia manažérov podnikov s uplatnením racionalizačných opatrení a riadenia rizík, čo sa prejavilo aj v poklese zamestnancov (4,2 %),
- zníženie úrokových sadzieb, ale zvýšená nákladovosť úrokov vplyvom nárastu celkových úverov,
- zvýšenie odpisov (6,1 %),
- predaj - hedžing – poľnohospodárskych komodít na burze cez futures obchod, forwardové dohody o predaji produkcie v budúcnosti za vopred stanovené ceny, čo sa odrazilo v miernom zvýšení zásob poľnohospodárskych produktov (2,2 %),
- nesystémové riešenie dane z nehnuteľností, najmä dane z pozemkov, ovplyvňujúce náklady poľnohospodárskych podnikov,
- daňové licencie v závislosti od ročného obratu podnikov.
Graf 1: Výnosy, náklady a výsledok hospodárenia poľnohospodárskej výroby
Tržby medziročne rástli
Aj v roku 2016, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, poľnohospodárske podniky v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok hospodárenia optimalizovali, nákladové faktory vzhľadom na výrobnú štruktúru a ekonomiku výrobkových odvetví. Náklady sa znížili o (0,6 %) na 2181,1 mil. eur. Výnosy dosiahli úroveň 2 231,5 mil. eur, a takmer stagnovali na úrovni predchádzajúceho roka. Pokles cien vstupov sa premietol do nákladovosti výnosov, ktorá dosiahla 97,7 eur. Disponibilná výrobná základňa, t.j. poľnohospodárska pôda poľnohospodárskych podnikov bola aj v roku 2016 predpokladom zabezpečenia dostatočnej domácej produkcie. Problematická bola, vzhľadom na vývoj cien realizácia produkcie, preto niektoré poľnohospodárske podniky, v snahe zabezpečiť odbyt produkcie, realizovali jej speňažovanie hedžingom cez futures trh, za vopred dohodnuté ceny. Na úrovni výrobkovej ekonomiky nebola dostatočná cenová úhrada nákladov realizáciou produkcie (produkty živočíšnej výroby), preto za účelom dosahovania efektívnosti podniky manažovali výrobu komodít a štruktúru výroby, tak aby nedochádzalo k nadbytku produkcie.
Poľnohospodári vo väčšine prípadov nedokázali vytvoriť efektívne odbytové organizácie, ktoré by boli schopné zabezpečiť pre spracovateľov suroviny v dostatočnom množstve, kvalite a so stabilnou celoročnou dodávkou. Len málo podnikov dokázalo vytvoriť fungujúce odbytové združenia ako je to v zemiakarstve, ovocinárstve, ale menej v sektore výroby mlieka a bravčového mäsa.
Tržby za predaj vlastných poľnohospodárskych výrobkov dosiahli úroveň 1 592,8 mil. eur, z toho za predaj rastlinných výrobkov 927,2 mil. eur a predaj živočíšnych výrobkov 665,6 mil. eur. Medziročne vzrástli tržby o 4,0 %, čo súviselo najmä s rýchlejším nárastom tržieb za rastlinné výrobky (5,6 %), ako živočíšne výrobky (1,9 %). Trend nárastu tržieb rastlinných výrobkov je medziročne kontinuálne dlhodobý, kým u tržieb živočíšnych výrobkov sa striedajú roky tendencie nárastu a poklesu.
Priemerná úroveň výsledku hospodárenia na hektár poľnohospodárskej pôdy bola 53,2 eur. V početnosti podnikov dominovali ziskové podniky s podielom 76 %, ktorý sa medziročne zvýšil o 9 p.b. Zisk podnikov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bol v rámci intervalov rovnomernejšie rozdelený. Len 29,9 % ziskových podnikov dosiahlo zisk do 160 tis. eur na podnik. Pretrvávali rozdiely vo výsledku hospodárenia medzi podnikmi v rozdielnych prírodných podmienkach a v právnych formách. Už tretí rok sa uplatňujú daňové licencie právnických osôb diferencovane podľa ročného obratu a ostatných skutočnosti (DPH, daňová povinnosť nižšia ako je stanovená výška daňovej licencie, nulová daňovú povinnosť, alebo daňová strata).
Stratové podniky ovplyvňujú celkový výsledok
Na vytvorenom zisku poľnohospodárstva sa až na 54,7 % podieľali vysoko ziskové podniky s ročným ziskom nad 280 tis. eur na podnik, ktorých bolo 6,5 %. Ich podiel na výmere poľnohospodárskej pôdy dosahoval 12,2 %, na výrobe 17,5 % a celkových podporách 11,1 %. Do tejto skupiny patria aj podniky so značnou koncentráciou výmery poľnohospodárskej pôdy a tým následne aj podporami.
Naďalej pretrvávali v slovenskom poľnohospodárstve stratové podniky (24 %) s rozdielnou úrovňou straty na podnik. Ich podiel sa medziročne znížil o 9 p.b. Osobitnú skupinu podnikov s podielom 2,6 % tvorili vysoko stratové podniky so stratou 280 tis. eur a viac na podnik. Tieto podniky (počtom 34) vytvorili až 52,8 % z celkovej straty stratových podnikov v poľnohospodárstve. Ich počet sa medziročne znížil o 38,2 %. Táto skupina podnikov negatívne ovplyvňuje úroveň priemerného výsledku hospodárenia a prispieva k polarizácii výsledkov podnikov.
Podpory pozitívne ovplyvňujú výsledok hospodárenia
Poľnohospodárske podniky uplatňovali naďalej flexibilitu uvoľňovania a zamestnávania pracovných síl vzhľadom na sezónnosť a štruktúru výroby. Aj pri narastajúcej produkčnej výkonnosti v poľnohospodárskej výrobe došlo k zníženiu zamestnanosti (4,2 %), k čomu prispela obnova strojov s dosahom na racionalizáciu výroby.
Finančná disciplína poľnohospodárskych podnikov sa odrazila v ich celkovej a bežnej likvidite, a tým disponibilite splácania krátkodobých záväzkov, ktorých doba splatnosti dosahovala až 160 dní, doba inkasa krátkodobých pohľadávok 135 dní, doba obratu zásob 131 dní. Pracovný kapitál, t.j. disponibilné finančné prostriedky na zabezpečenie výrobného a dodávateľského cyklu sa zvýšil (7,8 %). Podobne ako v minulých rokoch aj v roku 2016 významný podiel na výnosoch v poľnohospodárstve dosiahli celkové podpory (31,1 %) z európskych a národných zdrojov, ktoré pozitívne ovplyvnili výnosy a tým výsledok hospodárenia podnikov. Využitie podpôr usmerňoval manažment poľnohospodárskych podnikov.
